SLA (anglicky stereolithography) je najstaršou technológiou 3D tlače, patentovaná v roku 1986 vedcom a vizionárom Chuckom Hullom (ktorý okrem iného stojí aj za vynájdením formátu STL). SLA funguje na princípe vytvrdzovania tekutého fotopolyméru pomocou UV svetla.
Technológia SLA
Tlačiarne s SLA technológiou môžu byť založené na dvoch rôznych princípoch: pracovná plocha je buď úplne ponorená v nádobe s tekutým polymérom a pohybuje sa nahor. Druhou možnosťou je, že je pracovná plocha postupne ponárovaná do tekutého fotopolyméru a laserový lúč pôsobí zhora. V pôvodnom Hullovom patente sa počítalo s lúčom UV svetla, ktorý lineárne kreslí tvar do resinu. Dnes sa najčastejšie stretneme s technológiou MSLA (Masked Stereolithography), kde svetlo zo špeciálnej UV lampy prechádza cez LCD display, alebo DLP (Digital Light Processing), kde sa pracuje s UV svetlom z projektora, zaostreným pomocou šošoviek. V oboch prípadoch je osvietená celá tlačová plocha naraz.
Kedy použiť SLA
- keď sú potrebné zložité detaily a/alebo veľmi hladký povrch
- na vytváranie odlievacích foriem (uľahčenie hromadnej výroby) napr. na šperky
- pokiaľ nie je rozhodujúca pevnosť a trvanlivosť modelu (konkrétne vystavenie poveternostným vplyvom)
Kedy radšej tlačiť z filamentu?
- rýchle vytváranie lacných prototypov
- ak sa nechcete zaoberať ochrannými pomôckami a manipuláciou s chemikáliami
- keď je potrebný široký výber odtieňov farieb a druhov materiálu
Výhodou SLA tlače je teda veľká presnosť a relatívna hladkosť povrchu. Hlavnou nevýhodou je, že po vytlačení treba model vymyť a vytvrdiť.
Porovnanie výtlačku z filamentu (0,07 výška vrstvy) a výtlačku z resinu (0,05 výška vrstvy):
Oba výtlačky majú iba oddelené podpory, inak žiadny post-processing.
